Na COVID-19 je k dnešnému dňu vo Švajčiarsku pozitívne diagnostikovaných 20 650 ľudí a evidovaných 680 úmrtí.
Švajčiarsko je jednou z najviac postihnutých krajín koronavírusom. Táto malá alpská krajina susedí s Talianskom, Nemeckom, Rakúskom, Lichtenštajnskom a Francúzskom, preto sa nákaza vo veľkom rozsahu dala očakávať. Situáciu zhoršuje aj cezhraničné cestovanie za prácou. Možnosť vysokých zdrojov príjmu vo Švajčiarsku využívajú tisícky obyvateľov všetkých menovaných susedných štátov. Časovanou bombou je mesto Ženeva, v ktorom sa nachádza množstvo stálych misií z celého sveta, medzinárodných a mimovládnych organizácií. Aj kantón Ticino, nazývaný Talianske Švajčiarsko, susediaci s ťažko skúšaným regiónom Lombardska v Taliansku, je prirodzenou hrozbou vstupu nákazy do celého Švajčiarska.
Švajčiarsko je neutrálny štát, ktorý si zachováva vyššiu mieru slobody a prosperity ako väčšina európskych národov. Najvyšším výkonným orgánom je Spolková rada, zložená zo siedmich členov. Títo členovia sa každý rok striedajú na pozícii prezidenta. Keď vám teraz položím otázku, či poznáte meno švajčiarskeho prezidenta, nezaskočím vás? Ak ho neviete, nič si z toho nerobte, nevedia to ani mnohí Švajčiari. Včera som túto kontrolnú otázku položila môjmu švajčiarskemu priateľovi a samozrejme nevedel… Potom mi síce polhodinu vysvetľoval, prečo to nevedel, ja som sa však pritom len škodoradostne usmievala:-) Švajčiarska prezidentka, pani Simonetta Sommaruga, má funkciu skôr reprezentatívnu ako výkonnú. Výkonnú moc Švajčiarskej konfederácie si stále držia kantóny, ktorých je 26. Švajčiarsko má 8 miliónov obyvateľov a 4 úradné jazyky: nemčinu, francúzštinu, taliančinu a rétorománčinu. Kantóny majú vlastnú ústavu a zákonodarné orgány. Do ich pôsobnosti patria výkony spravodlivosti, školstva a zdravotníctva.
A práve autonómnosť kantónov mohla byť príčinou pomalého a rozpačitého zavádzania opatrení v súvislosti so šírením koronavíru. Až do vyhlásenia mimoriadneho stavu, dňa 13. marca, boli ľudia oboznamovaní a poučovaní formou letákov a rôznych reklám s pravidlami hygieny ako: nepodávať si ruky, kýchať a kašľať do predlaktia, umývať si ruky 30 sekúnd. Zakazovali sa podujatia s účasťou nad 1000 ľudí. Čiže, ak trošku preženiem, v čase keď sa na Slovensku zatvárali školy, my sme sa tu učili umývať ruky a kašľať do predlaktia.
Vyhlásením mimoriadneho stavu, pristúpilo Švajčiarsko aj k uzavretiu škôl a škôlok a postupne začal platiť v krajine celoštátny zákaz zhromažďovania sa viac ako 5 ľudí, zrušili sa všetky súkromné a verejné podujatia, uzatvorili bary, reštaurácie, športové a kultúrne priestory. Otvorené zostali len podniky poskytujúce základný tovar, potraviny, pekárne a lekárne.
Tak som si 13. marca trošku vydýchla, pretože pozorne sledujúc situáciu na Slovensku a opatrenia, ktoré slovenská vláda zavádzala, mi nepridávali na pohode v tomto len pomaly si uvedomujúcom Švajčiarsku. Mala som spočiatku pocit, že aj tu sa bude vláda pokúšať o teóriu „kolektívnej imunity“. O ekonomických dopadoch a ich zmierňovaní sa tu hovorí od začiatku.
Momentálne považujem prijaté opatrenia za čiastočne dostatočné, ale ak by ste si však mysleli, že rúška sú tu bežnou súčasťou každodenného života, veľmi sa mýlite. Schválne som si dnes robila prieskum počas hodinovej prechádzky pri jazere, koľko ľudí s rúškom stretnem. Ak to boli 4 ľudia vrátane mňa, možno aj preháňam. Rúškom sa nechránia ani pracovníci na benzínových pumpách, v obchodoch, na poštách či v lekárňach. Príkladom nie sú ani vládni predstavitelia, vystupujúci pravidelne v televízii bez rúšok.
S narastajúcim počtom kontaminovaných osôb som sa začala pripravovať nato, že nákaze sa tu určite nevyhnem. Rozhodla som sa pokračovať v práci, nie kvôli financiám, skôr kvôli osobnému presvedčeniu.
Keď mi jedného dňa teplota vystúpila nad 39 °C a začalo ma škrabať v krku, povedala som si: Tak a je to tu, ide sa na testy. Už som bola dopredu pripravená, že otestovať sa môžem v neďalekom mestečku Nyon, kde vznikla pred nemocnicou provizórna testovacia stanica.
Už po príchode na nemocničné parkovisko ma dvaja mladí muži nasmerovali k testovacej stanici. Mali síce rúška, ale naklonili sa mi cez okienko skoro až do auta. Predpokladám, že to boli vojaci švajčiarskej armády, povolaní do služby. Švajčiarsko v týchto dňoch mobilizuje cca 8 000 vojakov, ktorých povoláva prostredníctvom SMS. Ide o najväčšiu vojenskú mobilizáciu od II. svetovej vojny. Očakáva sa, že armáda bude plniť úlohy v oblasti zdravotníctva, hygieny, transportu, stráženia hraníc, letísk a veľvyslanectiev. Pripravujú sa pre nich školenia a vzdelávania na pozíciu ošetrovateľov v nemocniciach.
V prvej časti testovacieho stanu bola umiestnená čakáreň, v ktorej bolo asi osem stoličiek. Sadla som si na studenú stoličku a vďaka mojim obľúbeným slnečným okuliarom som začala pozorovať ľudí. Všetci síce pôsobili vyrovnane, ale zaryto pozerali do zeme. Boli tu ženy aj muži, starí aj mladí, aj tí v najlepšom veku ako ja:-) Ťažko povedať, čo komu prebiehalo v hlave. Bolo evidentné, že niekoho trápil suchý kašeľ, iný bol v horúčkach a boli aj takí, ktorí neprejavovali žiadne symptómy. Stoličky sa plynule uvoľňovali a zapĺňali…
Najprv sme všetci vyplnili dotazník s osobnými údajmi a potom nás už volali individuálne do provizórnej ordinácie. Tu ma veľmi milo privítala sestrička s pani doktorkou. Opäť niekoľko otázok týkajúcich sa symptómov, meranie tlaku, pulzu, počúvanie fonendoskopom. Potom už nasledoval samotný výter, na moje veľké prekvapenie len z nosa, a ešte k tomu len z jednej dierky…
Pani doktorka ma na záver poučila, že ak mi zajtra zatelefonujú pozitívny výsledok, musím zostať 10 dní doma, ak výsledok bude negatívny, môžem ísť do práce. Potom ešte dodala, že ak teraz potrebujem ísť do práce, môžem ísť, lebo až do oznámenia výsledku som považovaná za zdravú. V tej chvíli som si povedala, tak toto je ten „švajčiarsky kapitalizmus“. Do práce som nešla.
Noc nebola príjemná, jednak teplota ešte stúpla a jednak sa dostavila panika. Poznáte to, v noci sa všetko zdá dramatickejšie a čiernejšie. Nespala som celú noc a hlavou mi prechádzali najrôznejšie myšlienky a scenáre, až k tým najtragickejším…
Prišlo však ráno a všetko bolo iné, také pozitívnejšie. Ani som dlho nečakala na telefonát s výsledkom môjho testu, ktorý bol na moje veľké prekvapenie NEGATÍVNY. Prvotnú radosť z výsledku testu vystriedalo racionálne uvažovanie. V mojom veku si už predsa poznám svoje telo, viem ako reaguje, poznám jeho slabé aj silné stránky. V každom prípade viem, že takto zvýšená teplota v priebehu cca 3 dní sa u mňa ešte nikdy nevyskytla. Rozhodla som sa na základe symptómov: teplota nad 39°C, únava, bolesť hlavy a svalov, bolesť v hrdle, považovať sa za kontaminovanú COVID-19 a ako lekárka nariadila, zostala som 10 dní doma. Priebeh choroby bol zvláštny, boli dni, keď som si myslela, že už som vyliečená, avšak teplota sa vracala. Aktuálne predpokladám, že som sa z možného koronavíru vyliečila a môžem potvrdiť, že také strašné to v mojom prípade nebolo. Najhoršia je asi psychika, keď čítate množstvo negatívnych správ a smutných konkrétnych prípadov úmrtí.
Pocit, že pravdepodobne ste vyhrali boj s koronavírusom je síce veľmi príjemný ale dostavujú sa i otázky, čo ďalej? Rozhodla som sa, že budem pokračovať v maximálnej opatrnosti aj naďalej. Umývanie rúk a ich dezinfekcia už zostávajú samozrejmosťou. Každé ráno dezinfikujem byt: kľučky, podlahy, kúpeľne, toalety, ale i mobilný telefón a počítač. Pomáha mi pri tom aj sympatický balíček, ktorý môj priateľ dostal od svojho zamestnávateľa.
Imunita začína v bruchu. Treba sa sústrediť na prijímanie dennej dávky ovocia a zeleniny i pitný režim. Rozhodla som sa každý deň variť, nepoužívať polotovary. Pokračujem aj v prijímaní výživových doplnkov, minerálov a vitamínov: Omega -3 mastné kyseliny, probiotiká, koenzým Q 10, zinok, horčík, vitamíny C a D. Denne si dávam dva strúčiky cesnaku (veď máme rúška) a za hrsť orechov. Pijem zázvorový čaj s citrónom. A budem žuť klinčeky. Veľkou výzvou pre mňa je: zákaz sladkostí a pohárika červeného vína:-( A treba sa hýbať, budúci týždeň vytiahnem bicykel a každý deň sa vyberiem na minimálne 30 minútovú prechádzku.
Prestanem sledovať negatívne správy, úplne mi stačí sledovať vyjadrenia uznávaného infektológa Vladimíra Krčméryho. Denne pozriem jedno z videií doktora Igora Bukovského o správnej výžive. Môžem si konečne čítať knihy, písať blogy, zdokonalovať sa vo francúzštine a pozerať kvalitné filmy.
Najviac sa teším na možnosť prvýkrát niekam znovu vycestovať a prechádzať cez otvorené hraničné priechody. Čo myslíte, bude to v lete, na jeseň, alebo to bude trvať ešte dlhšie?
Zle mi tu nie je, nesťažujem sa, ale tak rada by som bola teraz doma…Aspoň na diaľku prajem môjmu synovi Róbertovi dnes: Všetko najlepšie k narodeninám.
Mám rada citáty a tento od Johna Lennona sa hodí:
Na konci vždy všetko dopadne dobre.
A ak to dobre nedopadlo,
tak to ešte nie je koniec…
John Lennon
