Švajčiarsko má 6 % európskych zásob sladkej vody a prekvapivý počet jazier, ktorých je okolo 1500. Niektoré z nich som navštívila, sú krásne a nezabudnuteľné. Mojou srdcovou záležitosťou však zostáva Ženevské jazero.

Je príjemné si v ňom zaplávať, plaviť sa na lodi, prechádzať sa popri ňom, prípadne iba tak na neho pozerať, najlepšie z vlastnej terasy:-)

Niektorí pri ňom behajú maratóny, iní zvládnu triatlon, zaujímavé je obísť si ho na bicykli, prípadne v našom prípade na motorke.

Tento článok naväzuje na predchádzajúci blog: Leto konečne dorazilo k Ženevskému jazeru. Základné fakty o Ženevskom jazere radšej uvediem znovu:-)

Je najväčším jazerom na území Švajčiarska i Francúzska. Jeho rozloha je 582 km², dÍžka 72 a šírka 14 kilometrov. Je zároveň najväčším jazerom v Alpách a druhým najväčším jazerom v strednej Európe, s maximálnou hĺbkou 310 metrov.

Ak sa ho rozhodnete obísť, väčšinu trasy môžete voliť priamo pri jazere, kde-tu sa od neho vzdialite. 

Poslednú júlovú sobotu sme s mojim priateľom vyrazili na jeho obľúbenej motorke Ducati. Nie že by som bola motorkárka, naopak bezpečne sa na nej necítim ani ako spolujazdec. V špeciálnych prípadoch sa prekonám a dokonca si to užívam. Priznávam, pocit to je úžasný: doslova vietor vo vlasoch a emócia slobody omamná. Priateľ prispôsobil štýl jazdy potrebám spolujazdkyne:-) Na začiatku sa mu to síce vymklo z rúk, všimla som si akýsi čudný manéver: rozhodol sa predbiehať ale hneď nato sa zaradil späť do pomalšieho prúdu. Pri prvej káve mi vysvetlil, že si v prvom momente neuvedomil, že dnes nebude najrýchlejší:-)

Jazda začala v našej vinárskej dedine Vinzel (medzi Ženevou a Lausanne).

Prvá zastávka bola v Lausanne na promenáde Ouchy. Tu si vždy musím vypočuť históriu o Haldimandovej veži od rodáka z Lausanne:-) Mne sa až taká zaujímavá nezdá:-) Legenda hovorí, že okolo roku 1825 sa traja významní občania mesta Lausanne rozhodli vyhlásiť súťaž o najkrajšiu zničenú vežu. Veža Williama Haldimanda údajne bola tou víťaznou. Posúdenie nechám na vás, je však pravdou, že spomínaná veža zaujíma významné miesto v histórii mesta a je miestom mnohých zaujímavých stretnutí…

Výnimočnejšie bolo pre mňa zistenie, že pobrežie Ouchy je uzatvorené pre motorové vozidlá na celé leto. A tak sa tu športovalo od skorého rána. Porovnala by som to, akoby nábrežie pri Dunaji uzavreli od Lafranconi po Euroveu…

Prvá káva prebehla vo Vevey, a to na mieste nie hocijakom. Priamo pri spomienkovom mieste na Jána Palacha. Kaviareň priamo pri jazere tam pribudla tento rok. Mám rada toto miesto, dostavuje sa tu pocit hrdosti, že Švajčiari si takýmto spôsobom uctili históriu Československa.

Ďalšia zastávka v mojom obľúbenom Montreux, krátka prechádzka na miestnom trhu, povinné fotografovanie s Freddim.

Uvedomujeme si, že keď chceme stihnúť obed vo Francúzsku, čo je pre nás nielen exotickejšie ale aj lacnejšie, musíme sa poponáhlať. Nasledujú rýchle zastávky pri hrade Chillon a v mestečku Bouveret, ktoré je už síce na druhej strane jazera, ale patrí Švajčiarsku, kantónu Valais. O hrade Chillon som už písala, o meste Bouveret ešte nie.

Nechám si to na inú príležitosť, určite však stojí za zmienku detský parný vlakový i vodný park. Bouveret sa nachádza tesne pred hranicami s Francúzskom. Začnete si uvedomovať, ako veľmi sa líšia dva brehy toho istého jazera. Skúsim porovnať na základe mojich pocitov. Čo sa týka prírody, francúzska strana je divokejšia, miestami až panenská. Menej dostupné brehy, strmé zrázy, vôňa lesa i chutného jedla z okolitých reštaurácií. Jednoducho ste bližšie k dianiu, cesty sú úzke, malebné, žiadna diaľnica. Francúzska (južná strana) je menej slnečná a hlavne nemá panoramatický výhľad na majestátnu horu Mont Blanc, ktorý v plnej kráse ponúka severná, teda švajčiarska strana jazera.

Ďalšia zastávka, tentokrát na obed, prebehla v nenápadnej dedinke Lugrin, v ktorej miestna reštaurácia príjemne prekvapila. Počas obeda síce padlo niekoľko kvapiek dažďa, gastronomický zážitok z menu Reflets du lac bol napriek tomu famózny. Samozrejme nemohla chýbať miestna ryba z jazera. Po dezerte, v mojom prípade Crème brûlée, sa veru ťažko sadalo na motorku.

Po príchode do presláveného mesta Évian-les-Bains (Évian) vás okamžite upúta čistota až sterilita tohto miesta. Práve tu sa nachádzajú pramene minerálnej vody najvyššej kvality, s vyváženým obsahom minerálov – Evian. Mesto je známe aj vďaka najväčšiemu tematickému kasínu v Európe, či Royal rezortu, ktorý bol obľúbenou dovolenkovou destináciou bývalého francúzskeho prezidenta François Mitterranda.

Preslávilo sa tiež významnými historickými udalosťami: Evianske dohody ukončili alžírsku vojnu a uznali v roku 1962 nezávislosť Alžírska. História „Pieds noirs“ je veru rovnako bolestná pre Alžírčanov ako aj Francúzov. V roku 2003 sa tu uskutočnil summit najvyšších predstaviteľov krajín G8.

Netrpezlivo som očakávala príchod do mestečka Thonon-les-Bains, ktoré som doteraz nemala príležitosť navštíviť. Kúpeľné mestečko veru nesklamalo. Cítila som sa v ňom ako v južnom Francúzsku. Obrovský prístav, promenády, karusely, kaviarničky a reštaurácie, plné dovolenkovo pôsobiacich návštevníkov. Samozrejme ani tu sme si nemohli odoprieť krátku zastávku s malým občerstvením:-)

Krátko sme sa zastavili na jedinej prírodnej piesočnatej pláži tohto jazera v Excenevex, čo bolo pre mňa príjemné prekvapenie.

Návštevu skutočného skvostu jazera, ktorým je stredoveká obec Yvoire – oficiálne vyhlásená za najkrajšiu dedinku vo Francúzsku, sme tentokrát vynechali. Obísť túto perlu na jazere sme si dovolili len preto, že sme tam nedávno strávili jedno pekné dopoludnie. Prístav, hrad, opevnenia, či kamenné domy s drevenými balkónmi i uličky rozkvitnuté kvetmi najrôznejších farieb dávajú tomuto miestu neopakovateľnú atmosféru. 

Nasleduje parádny príchod do Ženevy, ktorá sa rozprestiera na oboch stranách jazera. Po pravej strane si nemôžete nevšimnúť prístav či miestne pláže a samozrejme symbol Ženevy Jet d’eau.

Ale o tom už v blogoch: Ženeva alias Paríž Švajčiarska (1. časť), prípadne Ženeva alias Paríž Švajčiarska (2. časť).

Tento deň, venovaný okružnej jazde na motorke okolo Ženevského jazera, sme zdolali cca 180 kilometrov. Aj keď väčšinu miest dôverne poznám, neopakovateľné dojmy radosti a pohody zo života v tejto nádhernej časti Švajčiarska, či Francúzska sa dostavujú znovu a znovu. Ak ste tento kút Európy ešte nenavštívili, vrelo odporúčam jeho návštevu, s prípadným poskytnutím mojich sprievodcovských služieb:-)