V druhej časti blogu o Luzerne som spomenula, že mi zostáva pobehať hory v jeho okolí. Začnime kráľovnou hôr Rigi.

Luzern, z latinčiny lampa, lampášik. Možno spomienka z minulosti na rybárov, ktorí si svietili na jazere malými lampášikmi.Takto som začínala už dva blogy o najkrajšom, najfotografovanejšom a najnavštevovanejšom meste vo Švajčiarsku, pokračovala tajomnou horou Pilatus a dnes tu máme kráľovnú hôr Rigi.

Hora Rigi (1 798 m) leží v srdci centrálneho Švajčiarska, neďaleko mesta Luzern. Alpský masív, ktorý je takmer celý obklopený vodou z jazier je ľahko dostupný zo všetkých strán a nadchýna panoramatickými výhľadmi. Rozkladá sa na ploche 90 kilometrov štvorcových, zasahuje do dvoch kantónov Schwyz a Luzern. Ponúka množstvo príležitostí na zimné a letné športy, relaxáciu a oddych. A tých turistických chodníkov čo som tam zahliadla…

Začnem trochu zoširoka. Prečo hora Rigi, čo nám vyšlo a čo nie?

Musím sa hneď na úvod priznať, že túto čarovnú horu som trochu podcenila. Bola síce plánovanou súčasťou programu pri príležitosti synových a mojich narodenín ale ako sa hovorí, len tak do počtu.

So synom sme apríloví barani, syn oslavoval krásne Kristove roky a ja trochu viac:-) Chcela som mu ponúknuť nezabudnuteľný zážitkový darček, zvolila som mesto Luzern a jeho okolie. Bola som si istá, že týmto výberom bude nadšený. Všetky moje tromfy som koncentrovala na magický Luzern, legendami opradený Pilatus, čerešničkou na torte mal byť Titlis (3 020 m). Bláznivý apríl však potvrdil svoju reputáciu a z prenádherného jarného počasia sme sa prehupli do zimy, dažďa a vetra. Keď mi zatelefonovali z hory Pilatus, že lanovka nebude premávať 2-3 dni, v čase nášho dlhodobo plánovaného výletu, sklamanie bolo obrovské. Na tvárach mojich najbližších som videla rozčarovanie. Rýchlo som sa rozhodla, výlet síce skrátime, ale za každých okolností uskutočníme. Sama som neverila tomu čo hovorím, ale všetkých som ubezpečovala, že turistika môže byť krásna i v daždi, treba sa len vhodne obliecť…

Vyrazili sme skoro ráno od Ženevského jazera za výdatného dažďa, nechávalo ma to chladnou. Veď sme mali ešte vyše dve hodiny cesty k Luzernskému jazeru a to dávalo nádej, že počasie sa môže zmeniť, i napriek nepriaznivej predpovedi.

Zázrakom, asi darček k narodeninám z nebies, pred Luzernom sa začalo vyjasnievať. Nastala síce panika, loď nám odchádzala o 20 minút a my sme ešte neboli ani v meste. Parkovať sme mali pri železničnej stanici, ktorá je priamo pri prístave. So šťastím oslávencov sme loď s odrenými ušami stihli. Áno loď, vrelo odporúčam. Pohľady z paluby parníka na okolité hory a vzďaľujúce sa mesto Luzern s jeho magickým kaplnkovým mostom a charizmatickým kostolom sv. Leodegara sú neopakovateľné. My sme sa plavili loďou Európa.

Na lodi sme si konečne vydýchli, napokon už aj plavba po jazere Štyroch kantónov je zážitkom. Alpské jazero o rozlohe 110 kilometrov štvorcových je krásne a čisté, pozeráte sa do jeho vôd a zažívate skutočný pokoj v duši. Míňate roztomilé dedinky s hotelmi a kaviarňami na pobreží i lode rôzneho druhu, ktoré sa po jazere plavia krížom-krážom…

Našu pozornosť sme upriamili na tri malebné dedinky na úpätí hory Rigi: Weggis, Witznau a Greppen. Chránené horou sú obdarené miernym podnebím podporujúcim priam stredozemnú flóru, palmy a orchidey.

Horu Rigi môžete spoznávať peši (to si necháme na leto), lanovkou či zubačkou a to z viacerých východiskových bodov. Ja som vyberala medzi kabínkovou lanovkou z Weggis a ozubenou železnicou z Vitznau. Vyhrala zubačka, ktorá je mimochodom najstaršou horskou železnicou v Európe, začala premávať 21. mája 1871. V deň nášho výletu (8. apríl 2022) sme boli svedkami slávnostnej inaugurácie nových vyzdobených vláčikov.

Vyviezli sme sa na vrchol Rigi Kulm a dobrodružstvo začalo. Bez preháňania nás skoro odfúklo, mínusové teploty a sila vetra dosahovala takmer stupeň víchrice. S námahou sme urobili zopár fotiek, ja som nakúpila nejaké suveníry.

Potom sme zostúpili do výšky 1603 m, do Rigi Staffel, kde sa vietor trochu utíšil. Mali sme tu naplánovaný obed v príjemnej reštaurácii Lok 7 Rigi Staffel. Názov reštaurácie je symbolický, pomenovaná bola po parnej lokomotíve číslo 7, ktorá poctivo premávala na týchto horách od roku 1873, plných 64 rokov. 

Dali sme si tradičné Rösti, ktoré s pohárikom vínka chutili výborne.

Posilnení chutným jedlom sme zostúpili do rekreačného strediska Rigi Kaltbad (1 436 m), ktoré ponúka veľkolepé rekreačné zariadenia s exteriérovým SPA centrom, nádhernou horskou kaplnkou i možnosťou prechádzky s panoramatickými výhľadmi údajne až na 13 jazier.

Toto miesto mi učarovalo, napriek občasnému dažďu, vetru a zime. Zelené plochy v nižších polohách a všade roztrúsené romantické drevené chaty vytvárajú priam pohľadnicovú scenériu. Zelená farba, príznačná pre túto oblasť, je symbolom tejto hory. Nájdete ju na všetkých suveníroch, dokonca v zelených farbách sú oblečení aj zamestnanci, ktorí sú v službách tejto hory.

Rigi sa stala námetom pre množstvo umeleckých a literárnych diel. Mark Twain sa o nej vyjadril ako o najčarovnejšom mieste na Zemi…

Napriek neuskutočnenému výstupu na hory Pilatus a Titlis sme sa z výletu vracali plní dojmov a krásnych zážitkov. Podvečer sme už trávili v meste Luzern, kde nám dokonca na chvíľu zasvietilo slniečko a ja som mohla vidieť radosť, šťastie a nadšenie v očiach mojich najbližších:-) Mňa milo prekvapil hotel Ameron Flora (50 m od kaplnového mostu) koláčikom k narodeninám. Maličkosť, ale potešila. 

Kaplnkový most, luzernského leva, fontánu Fritschi i tunajšie kostoly som vám už predstavila v predchádzajúcich blogoch:

• Najkrajšie, najfotografovanejšie a najnavštevovanejšie mesto vo Švajčiarsku, 1.časť
• Najkrajšie, najfotografovanejšie a najnavštevovanejšie mesto vo Švajčiarsku, 2.časť

Vďaka kráľovnej hôr Rigi, čarovnému mestu Luzern ale i turistickej kancelárii v Luzerne, ktorá nám itinerár našej expedície zaujímavo pripravila…