Západ Spojených štátov amerických a tunajšie národné parky patria k mojim najsilnejším cestovateľským zážitkom.
Po krátkej prestávke pokračujem našim trojtýždňovým dobrodružstvom počas cestovania po západe USA, pri ktorom sme najazdili 5336 kilometrov. V predchádzajúcich blogoch som spomenula mesto duchov Calico, mesto zlatokopov Oatman, mestá na ikonickej U.S. Route 66: Flagstaff a Barstow, legendárny Grand Canyon, ikonický Monument Valley či Barringerov kráter. Dnes to bude jazero Powell.
Odbočím na chvíľu od témy. Od uverejnenia posledného blogu uplynulo takmer 10 dní. Strávila som ich na Slovensku. Pobyt bol hektický. Vzhľadom na „dušičkové obdobie“ som navštívila hroby svojich blízkych a uctila pamiatku zosnulých na Zochovej i Zámockej ulici zapálením sviečky. Zorganizovala som ministretávku z gymnázia, vycestovala do Pezinka, Zohoru či Senice (na Záhorákov som mala vždy slabosť), bola som na muzikáli v divadle, na českom filme v kine, samozrejme nejaké návštevy v zdravotníckych zariadeniach a ďalšie príjemné stretnutia. Premiestňovala som sa autom a uvedomovala som si rozdielnosť šoférovania v USA, vo Švajčiarsku či v Bratislave a jeho okolí. Keď sa vrátim žiť na Slovensko, určite si objednám zopár cvičných jázd s názvom „Jazda po Bratislave“:-) Jazdí sa v nej rýchlejšie, razantnejšie a menej ohľaduplne. Už som si zvykla na pohodu za volantom vo Švajčiarsku a tá pohoda bola i na cestách v USA.
Vodiči sú ústretoví, ohľaduplní, tolerujú malé chyby či zaváhania a to nielen na osamelých cestách Západu ale i vo veľkomestách so „sedemprúdovkami“. Jazdí sa pomalšie. Po čase sme pochopili, že na červenú je povolené odbáčať doprava, že na križovatkách typu 4-Way Stop treba zastaviť a do križovatky vchádzať v poradí v akom autá prišli (viete si to predstaviť v Bratislave?). Využívali sme rýchlejší ľavý jazdný pruh Car Pool, ktorý môžu používať vozidlá, v ktorých sedia minimálne dvaja pasažieri.
Jazero Powell je nádherné jazero na území štátov Arizona a Utah. Vzniklo zatopením kaňonov riekou Colorado pri budovaní priehrady v 60. tych rokoch minulého storočia. Glenn Canyon Dam poskytuje vodu a elektrinu obyvateľom na juhozápade Spojených štátov amerických. My sme sa k nej previezli na člne.
Umelá nádrž, ktorú priehrada vytvorila, je druhou najväčšou v USA. Jej dĺžka je 300 kilometrov, šírka v najširšej časti 40 kilometrov a hĺbka je 150 metrov.
Jazero Powell je pomenované po americkom vojnovom veteránovi. John Wesley Powell bol prvým bielym mužom, ktorý splavil rieku Colorado v Grand Canyon. Tento geológ a vedec, narodený v roku 1834, predpovedal nedostatok vody i klimatické zmeny.
Na jazere sa nachádzajú dva z najpôsobivejších prírodných útvarov rieky Colorado. Horseshoe Bend je slávny záhyb, meander, v tvare podkovy. Možno ho pozorovať z vyhliadky pri meste Page.
Rainbow Bridge, alebo Dúhový most je Národný pamätník na jazere Powell v štáte Utah. Pieskovcový útvar je vysoký 33 metrov a dosahuje rozpätie 84 metrov. Považuje sa za najvyšší prírodný most sveta. Indiánske kmene Navajov veria v jeho posvätnosť a v minulosti tu vykonávali posvätné obrady a rituály.
Myšlienka o prenájme motorového člna na tomto jazere sa mi spočiatku nepozdávala. Považovala som to za stratu jedného dňa i za drahý „špás“: cca 500 dolárov na deň, plus kaucia 1000 dolárov. Priateľ – hrdý držiteľ oprávnenia na jazdu na motorovom člne, mi však dal jasne najavo, že tento program je jeho priorita:-) Mimochodom, oprávnenie od neho nevyžadovali.
Ráno o 9h00 sme vstúpili na územie obľúbenej rekreačnej oblasti Glen Canyon National Recreation Area, ktorá má zároveň status národného parku. Zaplatili sme vstupné 30 dolárov, neuvedomili sme si, že výhodnejšie bolo zakúpenie ročnej permanentky do národných parkov v hodnote 80 dolárov. Na parkovisku sme čakali na nášho dodávateľa člna:-) Mladý chlapec dorazil s člnom naloženým na pick-upe a my sme do neho nastúpili ešte na pevnine.
Podpísali sme zmluvu, pozreli zaujímavé miesta na mape a dohodli príchod na 17h00. Netušili sme, že budeme cestovať v priestore a v čase. V štátoch Arizona a Utah je hodinový časový posun a my sme samozrejme dorazili o hodinu skôr…
Plavba po jazere prebiehala v romantickej atmosfére. Prírodná scenéria bola tvorená pieskovcovými stenami kaňonu v oranžovej, červenej a bielej farbe, čím vytvárala zaujímavé kontrasty s modrozelenou farbou jazera. Krajší deň s načerpaním energie sme si nemohli želať.
Kapitán mal síce povinnosti spojené s vedením člnu, ja som však mohla nerušene oddychovať, kochať sa prírodou i kúpať v jazere. Sem-tam bolo treba usmerňovať kapitána, aby jazdil pomalšie:-)Picknik na člne chutil báječne…
Počas dňa nás zastihol krátky letný dážď ale náladu nepokazil. Smutnejšie pôsobil len evidentný úbytok vody v jazere, vzhľadom ku klimatickým zmenám…Upozornil ma na to môj priateľ, ktorý jazero navštívil už viackrát.
Po oddychovom dni sme opúšťali mestečko Page. Nestihli sme navštíviť Antelope Canyon (ten ma veľmi mrzí), čakal nás však ďalší zázrak prírody Bryce Canyon.
