Po predchádzajúcich dvoch článkoch o syrových špecialitách – Malakoff a Vacherin Mont-d’Or – tu máme konečne Raclette.

Malakoff pochádza od Ženevského jazera, Vacherin Mont-d’Or z Valée de Joux. Môžeme ich zaradiť medzi regionálne špeciality. Raclette to už je iný level:-). Je známy po celom svete. Tavený zlatistý syr, doplnený zemiakmi je vďačné a obľúbené jedlo predovšetkým v zimnej sezóne. Sadnúť si ku stolu, kde sa podáva raclette, je slávnostným okamžikom pre celú rodinu či priateľov predovšetkým počas dlhých zimných večerov. Bez preháňania je to spoločenská udalosť, ktorá zbližuje všetkých prítomných. Najlepšie chutí po celodennej lyžovačke, na chate, s praskajúcim ohňom v krbe. Švajčiari ho milujú, Francúzi ho považujú za jeden zo svojich obľúbených pokrmov. Francúzi sa niekedy o pôvod tohto jedla so Švajčiarmi doťahujú:-)

Pôvod tejto syrovej špeciality je však jasný. Prvá zmienka o raclette pochádza z 12. storočia zo švajčiarskeho kantónu Valais. Jedlo objavili švajčiarski pastieri, ktorí si ho pripravovali priamo na ohni. Až v 20. storočí sa toto pastierske jedlo transformovalo na švajčiarske národné jedlo. Názov je odvodený od francúzskeho slovesa racler, zoškrabať. I z fotografie je zrejmé, že roztavený syr sa zoškrabáva nožíkom.

Pravý raclette s označením pôvodu Raclette du Valais AOP je vyrobený zo surového mlieka, zrejúci 3-6 mesiacov. Je jemný, rozplývavý, chuť je štedrá, vyvážená a prirodzene výrazná. Môže byť ochutený korením, paprikou či bylinkami. Podáva sa so zemiakmi, ktoré sa varia i podávajú v šupke. Výborne chutí s nakladanými uhorkami a cibuľkou. Dôležitý je výber zemiakov, mali by byť drobnejšie, s pevnou dužinou, aby sa nerozvarili. Vo Švajčiarsku sa predávajú zemiaky s označením raclette, takže vo výbere správnych zemiakov sa nedá pomýliť.

Môj prvý raclette vo Švajčiarsku som paradoxne jedla s Francúzmi, s milou rodinou z Paríža. Z tohto večera žiaľ fotografiu nemám, pamätám si však, že sa raclette podával s množstvom lahodných údenárskych výrobkov. Francúzi si vo fantázii medze nekladú…

Raz som ho takto pripravila môjmu švajčiarskemu priateľovi. Chcela som ho prekvapiť, prípadne naučiť ako správne servírovať raclette, (nie tak na sucho ako ho mal vo zvyku jedávať), ocenenia som sa nedočkala…Raclette naďalej podávame tradične, po švajčiarsky:-)

K príprave raclettu potrebujete raclettový gril. Určite ho poznáte, býva rôzneho tvaru i veľkosti, podľa toho pre aký počet osôb je určený.

V reštaurácii ho spravidla podávajú na špeciálnom prístroji s polovičným bochníkom syra.

Takýmto spôsobom som ho jedla len raz, v mojom obľúbenom Chamonix Mont Blanc. Napriek obrovskému očakávaniu a príjemnej atmosfére v tradičnej savojskej reštaurácii, mi tento štýl podávania raclettu veľmi nevyhovoval. Mali sme pred sebou obrovský bochník syra, ktorý sa bez prestávky roztápal, stále bolo treba syr zoškrabávať…ešte k tomu my gurmáni, ktorí si nevieme v správnej chvíli povedať „Už stačí“…:-)

Ja som zaviedla i Raclette slovaque:-) Je to najjednoduchší spôsob prípravy, na pekáči v rúre. Takto ho odporúčam urobiť i mojim priateľom, ktorí nemajú raclettový gril a čas od čas im priveziem raclettový syr:-)

Chutí výborne aj takto. Môj syn však hovorí, že pri tomto podávaní chýba správna atmosféra. Takto si ho servíroval na Vianoce…

Práve pozerám, že ho podávajú s červeným vínom:-) Tiež preferujem červené, ale raclette mám rada s lokálnym bielym vínom Chasselas.

Pri konzumácii raclettu, či už s bielym vínom alebo červeným sa dostavuje kulinárske uspokojenie, ktoré zabezpečuje tuk obsiahnutý v syre ale i sacharidy v zemiakoch. Údajne sa pri tomto pokrme vylučujú hormóny šťastia:-) 

Nabudúce to už bude syrové fondue, prípadne prečo nespomenúť francúzsky tartiflette…