Ked som v januári tohto roka písala rovnomenný článok, ani vo sne ma nenapadlo, že príde „déjà vu“. 

Na prelome novembra a decembra som opäť raz pricestovala na Slovensko. A ako to už v poslednom čase býva, vzhľadom na pandemickú situáciu, nezaobišlo sa to bez stresov či pochybností. V čase, keď pani prezidentka vyzývala k zníženiu mobility a oznamovala, že Slovensko sa ocitlo medzi krajinami s najhoršími štatistikami pozitívnych prípadov, či úmrtí, musela som sa veľmi rýchlo rozhodnúť v dileme vycestovať či nevycestovať. Aktuálne sa o situácii na hraničných priechodoch toho veľa nevie, napokon ani o pravidlách cestovania. A lockdown po slovensky je pre mňa vždy záhadou…

Rozhodnutie padlo, cestujem. Opäť som raz niečo riskla a vyšlo to. Dovolenku som mala dlhodobo naplánovanú a tiež silné osobné dôvody k vycestovaniu. Samozrejme som prešla testom, využila som i možnosť tretej dávky vakcíny. Veď som sa rozhodla cestovať do krajiny, ktorá rezonuje vo všetkých štatistikách. Zaujímavé je, že keď sa chválim výkonmi Sagana či Vlhovej, málokto ich zaradí ku správnej krajine, keď však ide o veľmi vysoké čísla Covid pozitívnych, zrazu vedia tí zahraniční, kde sa Slovensko nachádza a ani si ho nepomýlia so Slovinskom:-) Dokonca jeden sympatický Ír, ktorý predpokladám pri vedení svojich vyše 300 000 zamestnancov má iné problémy ako sledovať pandemickú situáciu na Slovensku, mi napísal správu už 19. novembra v znení: Poor Slovakia is suffering from Covid…V čase cestovania na Slovensko som si pozrela štatistiky pandémie koronavírusu oboch krajín:

V tomto čase na Slovensku hovoria o tretej vlne pandémie, vo Švajčiarsku už o piatej. Švajčiari už majú Omicron, Slováci ešte nie. Opravujem, od dnes Omicron už aj na Slovensku:-( Švajčiari koncom novembra začali upozorňovať na opätovný nárast novoinfikovaných prípadov, avšak bez väčších opatrení. Tak ako som písala kedysi na začiatku pandémie, vo Švajčiarsku sa ustavične zdôrazňuje potreba umývania rúk a ich dezinfekcie, nosenie rúšok (respirátory sa tu akosi nenosia), dodržiavanie vzdialenosti. V reštauráciach, hoteloch, fitnescentrách i na rôznych podujatiach sa kontrolujú covidpasy, prípadne negatívne testy. V čase môjho návratu okolo 6. decembra už sa začínalo hovoriť o sprísnení opatrení, aktuálne to vyzerá tak, že očkovaní budú zvýhodňovaní. Švajčiarsko pravdepodobne nepristúpi ku karanténe či zatváraniu lyžiarskych stredísk, aby neprišlo o turistov prichádzajúcich zo zahraničia:-) Budú to riešiť spomínaným dvojitým testovaním pred vstupom do Švajčiarska i počas pobytu. Napriek dobrej ekonomickej situácii, Švajčiarsko i počas pandémie zdôrazňuje potrebu ekonomickej stability i rozvoja.

Ako vyzerali čísla po mojom návrate do Švajčiarska? Treba však pripomennúť, že vo Švajčiarsku bez závažnejších opatrení.

Porovnanie nechám na vás. Zaujímavá je skutočnosť, že lockdown na Slovensku zabral v poklese počtu novoinfikovaných, nie však v počte hospitalizovaných, či úmrtí. S priebehom vakcinácie Švajčiari spokojní nie sú, ale v porovnaní so Slovenskom… 

Je to zvláštny pocit, keď po precestovaní Slovenska, Rakúska a Nemecka dorazíte do krajiny, kde to žije. Motoresty vysvietené, plné hladných pocestných:-)Ja som si hneď ráno zašla do mojej obľúbenej čokoládovne na domácu horúcu čokoládu a tá veru chutila.

Ale poďme späť k mojej ceste. Prebiehala na trase ako zvyčajne, podrobne som ju už opísala v blogu https://blog.sme.sk/sonafrohlichova/cestovanie/aktualne-cestovanie-na-trase-svajciarsko-nemecko-rakusko-slovensko

Napriek aktuálnemu ročnému obdobiu mi počasie celkom prialo, ťažšie momenty prišli okolo Bodamského jazera a za tunelom Pfander, ktorý je pomyselnou hranicou mezi Rakúskom a Nemeckom. Pršalo i snežilo, mokro, klzko, sivo. Netrvalo to však dlho, pred Mníchovom ma dokonca prekvapilo slniečko. Čo sa dialo na hraniciach, švajčiarsko-rakúskych, rakúsko-nemeckých, nemecko-rakúskych a napokon rakúsko-slovenských? Nielenže som nemusela vytiahnuť môj Covid pas, ale ani colníka som nevidela. Áut málo, motoresty opustené. V Rakúsku a Nemecku vstup do motorestu len s respirátorom a kávu som si mohla zobrať len so sebou:-( Žiadne potešenie zastaviť, naopak motivovalo ma to čo najrýchlejšie preklenúť vzdialenosť 1100 kilometrov a vypiť si kávičku doma s mojimi najbližšími. Apropo, v aute sa dobre rozmýšľa a výborne počúva hudba. Pri príjemnom počúvaní hudby som rozmýšľala, čo všetko doma podniknem (samozrejme v podmienkach lockdownu), ale aj nad mnohým iným. Aj nad tým, aké sú pre mňa hudba, film, koncert, divadlo, opera dôležité. Narážam na nepochopiteľnú neprajnosť niektorých Slovákov, keď počas druhej vlny pandémie umelcov posielali k lopate. Čo by som v tom aute 12 hodín bez hudby či príjemných rozhovorov v rádiu robila? To už ani nehovorím o slastnom pocite, keď si okolo Viedne naladím vlny slovenských rádií a počujem prvé tóny piesní Žbirku, Ráža či Nagya:-)

Cesta späť sa trochu skomplikovala, deň pred cestou švajčiarska vláda vyhlásila povinnosť PCR testu pri vstupe do Švajčiarska i opätovného testu do 7 dni po návrate do Švajčiarska. Objednala som sa na test PCR na Fajnorovom nábreží v Bratislave. Bol negatívny a to ma pred cestou ukľudnilo. Testovanie prebehlo v pohode na schodoch pristaveného autobusu, výsledok som mala okolo 22. hodiny večer. Dnes som sa otestovala druhýkrát už vo Švajčiarsku, opäť s negatívnym výsledkom. Prechod cez všetky už spomenuté hranice bol bez komplikácií. Zastavili ma a Covid pas kontrolovali len v Bergu na slovensko-rakúskej hranici. Inak som cestovala opäť bez povšimnutia. Cesty i počasie mi priali, okolo Salzburgu nádherná zasnežená krajinka.

Čo som všetko na Slovensku stihla? Zdržiavala som sa prevažne doma, občas stretnutie s rodinou či priateľmi.

Vybrala som sa do nákupného centra pri Dunaji, pri vstupe mi automat odmeral teplotu, inak vstup voľný. Niečo som nakúpila, vybavila. Ľudí málo, obchody ponúkali i odber tovaru objednaného cez internet. Zašla som na cintorín, na hroboch už vládne sviatočná vianočná atmosféra. Bola som v Devíne. Nemohla som si nevšimnúť miestny nový obchod, z ktorého mi trošku padla sánka. Takéto nápady som veru ani vo Švajčiarsku nevidela. Zdržala som sa v ňom asi hodinu, už len kvôli gastronomickému zážitku pre moje oči. Na prekvapenie ani moja rodina, ani moji priatelia v ňom ešte neboli. V rámci obchodu som si všimla i vinotéku, ale do nej zavítam pri mojej budúcej návšteve Slovenska. Táni, pridáš sa?;-)

Síce píšem s náležitou radosťou o cestovaní na Slovensko, nezabúdam však, že som vám dlžná druhú časť blogu o jednom z najkrajších švajčiarskych miest, o Luzerne, ktorá bude voľne nadväzovať na blog https://blog.sme.sk/sonafrohlichova/cestovanie/najkrajsie-najfotografovanejsie-a-najnavstevovanejsie-mesto-vo-svajciarsku-1-cast

Takže idem nato a vás poprosím, ak sa vám moje blogy páčia, môžete moje úsilie podporiť kliknutím na Odoberať blogera či Tento článok sa mi páči:-) Ďakujem vopred a prajem peknú adventnú nedeľu.