Druhá zo štyroch švajčiarskych syrových pochúťok, pokračovanie vianočného blogu.

Vianoce boli ešte dynamickejšie ako som očakávala. Boli sme poctení dvoma milými návštevami z kruhu rodiny i priateľov. To je i dôvod meškania blogov o ďalších syrových pochúťkach: Fondue, Raclette, Malakoff. Spomenula som, že tradičné syrové jedlá tvoria základ švajčiarskej kuchyne a patria k národným špecialitám. My sme si cez sviatky stihli pochutnať na všetkých štyroch. Dôvodom je i skutočnosť, že podávanie a servírovanie týchto syrových špecialít je zároveň spoločenskou udalosťou. Niektoré sa jedia z jedného hrnca, či z jednej drevenej nádoby…

Poďme teda bez zbytočných rečí na najobľúbenejšiu syrovú špecialitu môjho syna: Malakoff. Pridanou hodnotou je skutočnosť, že jedlo pochádza z regiónu, v ktorom žijem, teda z malých dediniek pri Ženevskom jazere: Luins, Vinzel, Begnin či Bursins.

Recept na prípravu tohto chutného jedla nepripojím, jednak preto, že ho nemám sama vyskúšaný, ale aj preto že si myslím, že miestne reštaurácie majú svoje utajené triky pri príprave tradičného Malakoffu.

Ingrediencie však prezradím: syr Gruyère, biele víno, vajíčka, sóda bikarbóna, múka, mlieko, cesnak, čerešňový likér, soľ, korenie, muškátový orech a samozrejme chlieb.

Malakoff má zaujímavú históriu. Nachádzate v názve ruský pôvod? Ak áno, nemýlite sa…

Meno dostalo na počesť víťaznej bitky a dobytia pevnosti Malakoff (po rusky Malakov), v ruskom prístavnom meste Sevastopoľ. Písal sa rok 1850 a na európskej scéne rástol vplyv Ruska, i vďaka silnej flotile v Sevastopole a Petrohrade. Situácia nevyhovovala Francúzom a Britom. V roku 1853 prechádzali cez terajšie územie Švajčiarska vojská Napoleona III., aby sa dostali do Sevastopoľu na Kryme. Po ceste verbovali švajčiarskych žoldnierov na posilnenie svojich jednotiek. Po zložitých bojoch i vládnych krízach bol napokon francúzsky útok na pevnosť Malakoff úspešný. Údajne pri návrate vojakov z 14 mesačných bojov, prikázal Napoleon svojmu kuchárovi , aby nakŕmil hladných žoldnierov. A práve tento kuchár zvolil recept vyprážaného syra a jedlo bolo následne podávané statočným vojakom. Názov jedla vznikol na počesť bitky o Malakov (po francúzsky Malakoff).

Či už je to legenda alebo pravda, toto jedlo prepája ľudí v priestore i v čase, Švajčiarom dáva ich kultúrnu identitu a dedičstvo po predkoch a nie náhodou práve jedlo na sviatočnom vianočnom stole je súčasťou národnej tradície.

Na Malakoffe sme si pochutnali 29. decembra, v miestnej reštaurácii v Luins. Popíjali sme k nemu excelentné tunajšie červené víno Merlot, so zaujímavým názvom: Ma mère m’a dit, v preklade: moja mama mi povedala…

Od vinára sme sa dozvedeli, že názov vína zvolil na počesť svojej mamy, ktorá mu svojho času poradila, že na určitom mieste a v určitom čase bolo treba vysadiť odrodu Merlot…

Blog venujem všetkým mamám, ktoré dali svojim deťom úspešnú radu či pomoc do života…:-)