Západ Spojených štátov amerických a tunajšie národné parky patria k mojim najsilnejším cestovateľským zážitkom.

Po „člnkovaní“ na jazere Powell a poslednej noci strávenej v pozoruhodnom mestečku Page sme vyrážali za ďalším dobrodružstvom. Cieľom bol Bryce Canyon. Po Grand Canyon a Monument Valley som už ďalší zázrak prírody nečakala, opak bol pravdou. Bryce Canyon je pastva pre oči, neopakovateľný zážitok a miesto, ku ktorému sa vo svojich nostalgických spomienkach stále vraciam. Len tak pri ňom stojíte a zamýšľate sa nad silou prírody.

Cesta z mesta Page do Bryce Canyon bola dlhá (cca 400 km) ale zaujímavá. Krajina už pôsobila civilizovanejšie, obývanejšie a hlavne zelenšie. Predtým sme často cestovali vyprahnutou krajinou s neúrodnou pôdou, so zakrpatenou vegetáciou a bez stopy civilizácie. Sem-tam nejaké ošumelé maringotky, v ktorých žijú ľudia bez vody a elektriny. Na prítomnosť obydlia nás upozorňovala poštová schránka, prípadne zastávka školského autobusu. 

Takýto počet schránok už predstavoval väčšiu komunitu a obydlia vyzerali slušnejšie. 

Smerom ku Bryce Canyon nielenže mestá pôsobili upravenejšie a obývanejšie ale začínalo i pásmo lesov. Zákonite sa začali objavovať horské chaty a chalupy, ktoré ja môžem aj keď len z auta obdivovať celé hodiny:-) V pamäti mi zostalo malebné westernovské mestečko s názvom Kanab, ktoré sme si užívali aspoň z auta:-)

Krátku prestávku sme si urobili na mieste, ktoré už „zaváňalo“ Bryce kaňonom.

Objavovali sa červené skaly, ružové útesy a nekonečné výhľady Hoodoos (nepravidelné skalné stĺpy). Národný park Bryce Canyon v juhozápadnom Utahu je známy najväčšou zbierkou hoodoos na svete.Tie existujú na každom kontinente, ale tu je ich koncentrácia najväčšia. Bryce Canyon je domovom amfiteátrov v tvare podkovy, vytesaných z východného okraja náhornej plošiny Paunsaugunt. Malebné výhľady, vysoké nadmorské výšky, početné spoločenstvá života, fantastická tmavá obloha a geologické zázraky sa vymykajú popisu.

Krásu kaňonu vychutnávajú návštevníci predovšetkým na vyhliadkach Rainbow Point, Yovimpa Point, Natural Bridge, Farview Point, Paria View, Bryce Point, Sunreise a Sunset Point. Vyhliadkových bodov je 13, nájdete ich na 30 kilometrov dlhej scénickej trase. Nachádzajú sa v nadmorskej výške okolo 2 800 metrov n.m, treba sa pripraviť i na chladnejšie počasie. Pre milovníkov turistiky je k dispozícii niekoľko desiatok kilometrov peších túr: Riggs Spring Loop Rail, Under the Rim Trail, Queens Garden Trail či Navajo Loop Trail so 700-ročnými Douglasovými jedľami.

Nádherné scenérie bolo zaujímavé sledovať s postupujúcim slnkom, farby kaňonu sa menili z minúty na minútu. Bryce Canyon nie je klasickým kaňonom, jedná sa o sériu amfiteátrov vytesaných do kameňa. Nevznikol činnosťou rieky, ale postupným zvetrávaním skál, pričom hlavnými prírodnými živlami erózie boli dážď a ľad. 

Mormónski priekopníci prišli do tejto oblasti už v 50-tych rokoch 19. storočia. Chceli preskúmať oblasť z hľadiska potenciálneho využitia na poľnohospodárske účely. Medzi nimi bol i staviteľ lodí Ebenezer Bryce, pôvodom Škót. Nadanie v stavbárstve využil pri stavbe kostolov pre mormónsku cirkev v Utahu. So svojou manželkou Mary sa usadil v roku 1874 v údolí Paria a svoj dobytok pásol v blízkosti hoodoos dnešného Bryce amfiteátra. Udomácnil sa tu jeho výrok:

Helluva Place to Lose a Cow

Na základe ktorého vznikla country pesnička: 

To nebolo všetko, kaňon dokonca dostal po mormonovi názov – Bryce Canyon. V roku 1923 bol vyhlásený za Národnú pamiatku a od roku 1928 má status Národného parku.

Národný park Bryce Canyon je domovom mnohých zvierat. Hranice parku znamenajú málo pre sťahovavé kolibríky a hniezdiaceho sokola sťahovavého, ktorí denne prelietajú cez zalesnenú náhornú plošinu a pustý amfiteáter. Srnky sú bežne k videniu. Sú to múdre srnky, zachytili sme ich pri prechádzaní cez cestu, nepanikárili. Naopak rozvážne sa pozreli vľavo, vpravo a keď videli, že im autá dávajú prednosť, prebehli:-)

Neopakovateľné zážitky sme vstrebávali cestou do horského mesta Cedar City, kde sme prenocovali v útulnom hoteli. Na večeru sme vyrazili do miestnej vyhlásenej pizzerie, odkiaľ nás však už o 21h00 s úsmevom vypoklonkovali, kvôli skorším zatváracím hodinám. Vyzeralo to ešte na výnimočný režim s ohľadom na Covid pandémiu. Mimochodom stretli sme sa i s povinným nosením rúšok, prekvapivo hlavne v indiánskych oblastiach. Skoršiu večierku sme nakoniec uvítali, čakalo nás mesto zábavy a hazardu Las Vegas:-)