Západ Spojených štátov amerických a tunajšie národné parky patria k mojim najsilnejším cestovateľským zážitkom.

Opustili sme malebné mestečko Flagstaff, ukončili prehliadku Barringerovho krátera a vydali sa na cestu k vysnívanému Grand Canyon. Ten je často označovaný za perlu západu, prípadne najkrajšie miesto na svete. Grand Canyon som považovala za „highlight“, zlatý klinec nášho programu. Netušila som, že tých nezabudnuteľných miest bude oveľa viac.

Dorazili sme k bránam Grand Canyon Village. Uvedomovali sme si silu tohto momentu, vybrali sme si pekný hotel v Tusayan a rozhodli pre výnimočnejšiu večeru v Big E steakhouse. Pochutnali sme si na výborne pripravených steakoch. Večer ešte relax v bazéne a už sme sa nevedeli dočkať rána.

Prišli sme k bráne Grand Canyon Village, čiže South Rim (Južný okraj) a ja som pyšne vytiahla svoje dopredu zabezpečené lístky. Sympatická Američanka, s peknými indiánskymi črtami, nás poučila, že toto sú lístky do Grand Canyon West, vzdialeného asi štyri hodiny cesty autom od Grand Canyon South, kde sme sa nachádzali. Znamenalo to tri veci: uvedomila som si, prečo môj priateľ s nemým údivom na mňa pozeral, keď som mu ukazovala tieto lístky (ja som to považovala za obdiv, ale on mi asi nechcel pokaziť radosť). Bolo mi tiež jasné, že som sa nepripravila vedomosťami na prehliadku tohto prírodného skvostu. A v neposlednom rade som pochopila, čo je to za obrovský útvar. Cestovať z južného okraja Grand Canyon na západný štyri hodiny? Lístky sme si teda odložili, zaplatili vstupné 35 dolárov a po úvodných rozpakoch sme vstúpili do raja:-) 

Najznámejší prírodný útvar sveta sa nachádza v severnej Arizone, na Coloradskej plošine. Rozprestiera sa na rozlohe 4 911 kilometrov štvorcových v dĺžke 446 kilometrov, široký je 29 kilometrov a jeho hĺbka je 1 800 metrov. Jeho steny sú tvorené viacfarebnými vrstvami pieskovcov a vápencov. Údolie Grand Canyon je charakteristické stupňovitými svahmi, ktoré vymodelovala rieka Colorado.

Na nasledujúcej fotografii sa táto rieka javí z výšky ako tenký prúžok. Opak je však pravdou. Rieka Colorado pramení v Skalnatých vrchoch v nadmorskej výške 3 104 metrov a je dlhá 2334 kilometrov. Vodnou eróziou vytvorila bohaté kaňony s celkovou dĺžkou 800 kilometrov. Práve tvorba stupňovitých svahov kaňonov závisela od stupňa odolnosti voči sile rieky Colorado. Jej názov je príznačný, zo španielčiny „zafarbený“.

Horúce púštne slnko vytvára v hlbokom kaňone úchvatné obrazy a grandiózne svetelné efekty predovšetkým pri východe a západe slnka.

Národný park Grand Canyon vďačí za svoju existenciu americkému prezidentovi Theodorovi Rooseveltovi, ktorý ho uznal za národnú pamiatku v roku 1908. Neskôr v roku 1919 získal štatút národného parku a dokonca bol zaradený do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1979.

Národný park navštívi ročne 6 miliónov ľudí. Tí majú možnosť kochať sa pohľadom na jedinečné skalné útvary z viacerých vyhliadkových plošín. My sme začali na najpopulárnejšej vyhliadke Mather Point.

Tá býva väčšinou prvým miestom, odkiaľ sa návštevníci pozrú do kaňonu a mnohí z nás sa pri tomto pohľade neubránia prílivu emócií a úžasu nad silou prírody.

Autom sme sa premiestňovali k ďalším vyhliadkam, z ktorých sa mi najviac páčili: Yavapai Point, Hopi Point, Pima Point, Yaki Point, Grandview Point a Navajo Point.

Posledná vyhliadka, ktorú sme navštívili bola Desert View, vzdialená od dediny Grand Canyon 41 kilometrov. Patrila k najkrajším a zdržali sme sa tam najdlhšie.

Našla som si chvíľu na krátke zamyslenie: s pokorou som pocítila vďaku, že som zdravá, že môžem cestovať a mám s kým a tiež, že mám rodinu, priateľov a vás čitateľov, s ktorými tieto zážitky môžem zdieľať. Jednoducho mám všetky podmienky pre moju záľubu, ktorou je cestovanie. 

Súčasťou Desert View je Strážna veža, ktorá bola postavená v roku 1932 ako replika indiánskej veže. Ponúka nádherné výhľady i možnosť zakúpenia malého suveníru. To mi evokuje ďalšie zamyslenie, v amerických národných parkoch nie sú komerčné stavby, veľkolepé hotely či všade prítomné reštaurácie. Nájsť bufetík, so skromnými sendvičmi či kávou bol často problém. Keď sa už nejaký vyskytol, svojou stavbou dôsledne korešpondoval s prírodou. 

Tu vidíme vyhliadku s bezpečnostným zábradlím, ale veľa zabezpečení som veru nevidela. Niektoré vyhliadky boli vyslovene ponechané na vašej voľbe stupňa adrenalínu…

Pohybovali sme sa v priemernej nadmorskej výške 2 130 metrov a hĺbka kaňonu bola spomínaných 1800 metrov:-)

Dopriate nám bolo stretnutie s jeleňom a srnkami, vôbec sa nás nebáli:-)

Okrem nich tu žijú: kojoti, líšky, medvedíky čistotné, rysy, bobry, netopiere, veveričky, rôzne plazy, vtáky a hlodavce. Národný park je domovom aj pumy americkej, tú sme našťastie nestretli:-)

Grand Canyon South Rim zdolaný, emócie neopísateľné. Už len zaradiť do programu Grand Canyon West. Podarilo sa, aj keď priateľ so švajčiarskou precíznosťou striehol na presné plnenie ním vypracovaného itineráru. Našiel jeden voľný deň v rámci pobytu v Las Vegas. Dal si však podmienku, že v ten istý deň navštívime aj neďalekú vodnú priehradu Hoover Dam, čo nebol zlý nápad.

Priehradu sme navštívili v rámci trojdňového pobytu v meste hazardu Las Vegas. Bolo to doslova na skok. Hoover Dam je betónová klenbová priehrada na rieke Colorado, jedna z najväčších na svete. Nechal ju vybudovať americký prezident Herbert Hoover, na hraniciach dvoch štátov, Arizona a Nevada, v tridsiatych rokoch 20. storočia. Je vysoká 220 metrov, dlhá 379 metrov a vytvára priehradové jazero o dĺžke 185 kilometrov.

Ku Grand Canyon West sme to mali ešte cca dve hodiny autom, ale nuda opäť nebola. Keď sa nám cestou niečo zapáčilo, zastavili sme, vystúpili z auta a urobili fotografie ako napríklad pri stromoch joshua.

Už na tejto fotografii je zrejmé, že počasie nám neprialo. Po príchode do indiánskej rezervácie Hualapai sa začalo zmrákať, dokonca blýskať. Grand Canyon West nám akosi nebol dopriaty. Jeho najväčšia atrakcia Skywalk bol celý deň uzavretý pre nebezpečenstvo úderu blesku. Tunajší zamestnanci situáciu objasnili a ospravedlnili sa. Aj oni vyzerali sklamaní z toho, že nám nemôžu poskytnúť očarujúci výhľad z mostu, ktorý údajne vyvoláva pocit, že sa nad kaňonom vznášate vo vzduchu.

Ešte niekoľko technických údajov. Skywalk je jeden z najväčších konzolových mostov na svete. Má tvar podkovy. Pôsobivá atrakcia je vytvorená zo silného bezpečnostného skla o hrúbke 7,6 centimetrov, s nosnosťou 70 ton. Výstavba trvala štyri roky a vyšla na 30 miliónov dolárov.

V deň našej návštevy Skywalk pôsobil opustene…

Za priaznivejších poveternostných podmienok to vyzerá takto:

Skywalk nám síce nevyšiel, ale z prehliadky sme vyťažili čo sa dalo. Autobusmi sme sa premiestnili na viacero vyhliadok: Eagle point, Guano Point, Hualapai Point. Na rozdiel od Grand Canyon South Rim tu zaparkujete auto pred vstupom do areálu a presúvate sa autobusmi. Vstupné spolu so Skywalk vychádza 65 dolárov na osobu. 

S kultúrou a dedičstvom indiánskeho kmeňa Hualapai sme sa zoznámili na vyhliadkovom bode Hualapai Point. 

Keď si splníte svoj detský sen a myslíte si, že nič krajšie už nemôžete vidieť. Ale môžete. Dobrodružstvo pokračuje…

Na záver som vybrala jeden z citátov o tomto mieste, jeho autorom je anglický filozof Sir Bernard Williams : 

„Život má byť sériou vrcholov a údolí. Tajomstvo je v tom, aby sa údolia nestali Grand Canyonmi.“