Navštíviť obec Leukerbad, okúpať sa v termálnych vodách i vyviezť lanovkou na Gemmi (2 350 m) je nezabudnuteľný zážitok.

Obec Leukerbad (1 411 m), známa tiež pod francúzskym názvom Loèche-les-Bains, sa nachádza v hornatom kantóne Valais. Má 1 368 obyvateľov a je turistickým rajom pre milovníkov zimných i letných športov. Miestni obyvatelia hovoria švajčiarskou nemčinou, spravidla však nemajú problém komunikovať ani po francúzsky.

Toto čarovné miesto som navštívila naposledy pred týždňom. Pripravovala som program pre kamarátku, ktorá pricestovala na niekoľko dní z Dublinu. Nechýbal v ňom dvojdenný výlet do hôr, do priesmyku Gemmi nad obcou Loèche-les-Bains.

Po niekoľkých dňoch intenzívneho sledovania aktuálnej situácie na Ukrajine bol výlet do hôr najlepšie zvolenou medicínou na prečistenie hlavy.

V jedno pekné marcové ráno sme vyrazili v dobrej nálade za spomínaným dobrodružstvom. Zobrali sme zimné športové oblečenie a snežnice. Áno snežnice. Skúsiť tento šport som plánovala už dávno.

Bola som presvedčená, že Zuzka túto fyzickú aktivitu privíta. V kamarátke som sa síce mýlila (väčšinu dňa nosila snežnice na pleci), ale mňa tento šport okamžite zaujal. Snežnice som mala ostentatívne na nohách aj na miestach, kde neboli potrebné.

Na fotke Zuzka tancuje na zamrznutom plese, v lete by si tu mohla dať dvojhodinovú prechádzku okolo horského jazera Daubensee, prípadne by sa mohla zúčastniť tradičného sviatku oviec.

Prečo som dnešnému blogu dala silný názov Mierové posolstvo? Aj keď sme s kamarátkou vyrazili na príjemný oddychový pobyt, ťažké sa bolo vyhnúť témam o situácii na Ukrajine. V hlavách sa nám premietal film s tragickými a neuveriteľnými zábermi z tzv. špeciálnej vojenskej operácie…

V horách sa prebudili moje hravé učiteľské pudy a navrhla som Zuzke vytvoriť na panenskom snehovom povrchu v priesmyku Gemmi mierový odkaz. Na počudovanie sa kamarátka mojej myšlienke potešila. Plány boli veľkolepé, chceli sme odkaz vytvoriť v piatich jazykoch, nakoniec sme boli rady, že sa nám to podarilo aspoň v jednom:-)

Vráťme sa však k malebnej dedinke Leukerbad. Čo nám všetko ponúkla? Začali sme prechádzkou po rázovitej dedinke, v ktorej z každej strany upriamujú pozornosť majestátne hory. Vnímanie prírody všetkými zmyslami sme občas narušili vstupom do roztomilých obchodov či štýlových reštaurácií. Ohromila nás koncentrácia kúpeľných domov, centier SPA a minerálnych prameňov v tejto lokalite.

Už 500 rokov je Leukerbad symbolom prírody, rekreácie a pohostinnosti. Miestni ľudia hovoria, že človek sa na úpätí hôr nadýchne čistého šťastia. Je tu čo objavovať a obdivovať: nádherné výhľady z vrcholov hôr, čerstvý vzduch, flóra a fauna a jednoducho voda z miestnych minerálnych prameňov. Obec sa nachádza na brehu rieky Dala, jej údolie pretína riečna tiesňava Dala Gorge. V úzkej časti rokliny je vybudovaná vzrušujúca trasa s vyvýšenými chodníkmi vysoko nad vodou, tá je však prístupná iba v letných mesiacoch.

Obci dominuje hora Torrenthorn (2 998 m), ktorá je súčasťou bernských Álp. V lete poskytuje množstvo trás na turistiku, v zime sa mení na lyžiarske stredisko.

Vrátim sa však k našim potulkám. Po výdatnom obede v miestnej Lounge 1411 sme zamierili k lanovke Gemmi, ktorá spája dedinu s hornatým priesmykom. Nadšenie a dobrá nálada sa stupňovali s rastúcou nadmorskou výškou, noc sme mali stráviť vo výške 2 350 m v miestnom hoteli Gemmi Lodge.

Z izby sa nám naskytol neuveriteľný výhľad na okolité štvortisícovky. Sympatické bolo, že izby boli nazvané podľa okolitých vrcholov, nám sa ušla izba Weisshorn . Najprv som závidela susedom, ktorí sa ubytovali v izbe Matterhorn (4 478 m). Keď som si však naštudovala nášho borca Weisshorn (4 506 m), už by som veru nemenila:-)

Nasledoval pôžitok v miestnom SPA a 4-chodová večera. Únava nám nedovolila viac ako symbolickú degustáciu malej fľaštičky miestneho vína a potom už šup do postieľky. S veľkým nasadením som začala Zuzku poúčať o 26 švajčiarskych kantónoch, dokonca som jej vyhľadala prehľadanú mapu. Kamarátka však už odfukovala v pokojnom spánku. Pomysliac si, že to som si zase vybrala kamarátku na ponocovanie, som zaspala aj ja:-)

Ubytovanie ponúkalo takéto príjemné priestory: 

Prebudili sme sa do slnečného rána, plné energie na poznávanie horského priesmyku Gemmi. Deň to bol naozaj neopakovateľný, pozrite na tú krásu:

Pre úplnosť doplním, že na svoje si tu prídu i rodiny s deťmi, vďaka športovému areálu s možnosťou sánkovania a bežkovania. Turisti si nájdu množstvo turistických chodníkov vedúcich do Kanderstegu, Adelbodenu či Wildstrubelu, vhodné podmienky sú i pre vyznávačov lyžovania, skialpinizmu či zaistenej ležeckej trate Via Ferrata. 

K horskému priesmyku Gemmi, ktorý tvorí hranicu medzi kantónmi Valais a Bern sa môžete vyviezť už spomínanou lanovkou, prípadne si to vyšliapať. Ja som túto trasu absolvovala peši jedenkrát, smerom dole:-) Takmer 3-hodinový zostup bol nezabudnuteľný.

Blog som začala angažovane mierovým posolstvom a krátkym predstavením typickej horskej dediny v kantóne Valais. Toto miesto si zaslúži aj niekoľko superlatívov.

Leukerbad alias Loèche-les-Bains je jedným z najväčších kúpeľných centier nielen vo Švajčiarsku ale i v celej Európe. Denne tu vytryskne 3,9 miliónov litrov termálnej vody s teplotou 51 °C. Termálne kúpele ponúkajú skutočný kúpeľný zážitok s vonkajším a vnútorným bazénom, saunovou dedinkou a rímsko-írskymi kúpeľmi. Dokonca si môžete vybrať medzi viacerými kúpeľnými domami alebo verejnými termálnymi kúpeľmi: Leukerbad Therme, Waliser Alpentherme SPA, Maison Blanche.

Na záver mám niečo pre milovníkov fauny. V miestnych horách sa vyskytuje jeden z najohrozenejších a najvzácnejších dravcov: orlosup bradatý. Fotografi všetkých kútov sveta si ho sem prichádzajú odsledovať a nafotiť s očividnou trpezlivosťou. Na vhodný záber dokážu čakať celé hodiny a vďaka nim sa môžeme tešiť z nádherných fotiek tohto vzácneho, takmer vyhynutého dravca z čeľade jastrabovitých:

Údajne jeden zatúlaný bol videný aj v Tatrách. V minulosti sa dočkal od ľudí len nevraživosti a prenasledovania. Gypaetus barbatus žije v trvalých pároch, ktoré si chránia svoje teritórium. Na jeho záchranu sa rozbehol úspešný a ambiciózny projekt zameraný na návrat orlosupov do Álp.

Nenapadá ma nič lepšie ako ukončiť blog citátom Viktora Huga:

Buďte ako vták posadený na krehkom konáriku, ktorý cíti, ako sa pod ním ohýba, stále však spieva rovnako, vediac, že ​​má krídla…